V čase veľkých demonštrácií a útokov armády na civilné obyvateľstvo som sa ako turista pohyboval po krajine. Snažil som sa vyhýbať exponovaným miestam a mal som to šťastie stretnúť ďalších batôžkárov, ktorý sa práve vracali zo severu krajiny a varovali ma návštevy mesta Hama kam som mal namierené. Urobil som dobre a vyhol som sa tomuto miestu, pretože v ten deň keď sme saj s priateľkou chystali na sever, začali sa tam najkrvavejšie demonštrácie. Ale to nás neodradilo návštevy druhého najväčšieho mesta v Sýrii – Aleppa.
Cestovali sme s priateľkou vlakom, takže sme sa vyhli demonštrácii ktorá práve v piatok prebehla v Hame a v Homse. V Aleppe nás prekvapil nezvyčajný kľud ale aj nepríjemná sprava o tom, že niet dopravy, ktorá by nás dostala do Turecka. Všetky spoje boli dočasne pozastavené. Na druhý deň nás vôbec neprekvapilo pripravovanie pro-Asadovskej demonštrácie. To isté sme totiž zažili už v Damašku. Na moje veľké prekvapenie, 90% Sýrčanov držalo pri Asadovi a hlavne to že to svetové televízie vôbec neodvisievali. Ľudia tam majú veľké sociálne výhody, proste niečo podobné ako v Líbii, len trochu sofistikovanejší systém, bližší severskému socializmu. Iba s malou poškvrnou – tzn. diktatúra jednej strany Asadovcov a jemu spriaznených Alavitov.
Samozrejme, nepopieram – majú právo na demokraciu!
č 1:
Stručný pehľad
Sme späť, doma, o niečo bezpečnejšie prostredie ( ako sa to vezme:-), chvíľami to vyzeralo že sa vrátime v predstihu, chvíľami že sa nedostaneme včas domov. „Vďaka“ Sýrskym opozičným protestom a nezmyselným násilnostiam páchaných na civilistoch Sýrskou armádou sme vynechali návštevu niektorých miest. Neviem čo všetko dávali Slovenské televízie, ale asi dokopy ničJ. Podotýkam že vo väčšine prípadov internet nefungoval, mali sme inf. od miestnych že vláda odpojila net. A o facebooku už ani nehovorím. Už pri prechode hraníc Libanonu som sa skoro obrátil na podpätku späť ku Bejrútu, keď sýrsky colník uvidel moju foto výbavičku a vyhlásil – „BIG PROBLEM“ Nakoniec sa všetko vyriešilo, aj keď som sa obával, že môj milovaný foťáčik nikdy neuvidím. Totiž Sýrčania kvôli aktuálnym udalostiam nevpúšťajú do krajiny žiadnych novinárov a keď Ujo colník videl profesionálnu zrkadlovku, tak prvé čo riešil, či nejdem tajne fotiť a nakrúcať. Spýtal sa ma či to nie je kamera, ja som zaklamal že nie! Nakoniec som ho presvedčil že idem za kultúrou a dal som mu vizitku z práce, ktorá ma možno zachránila, pretože na nej bolo jasne že pracujem z umeleckými dielami. Myslel som si, že sa to zopakuje na Jordánskych hraniciach, ale na moje veľké prekvapenie sa mi ani nepozreli do brašni.
Keď už sme boli rozhodnutí zostať, tak nás na severe zastihlo nepríjemné zistenie – zrušenie všetkých spojov do Turecka. Nakoniec nás zobral cez hranicu taxík – očakával so nehoráznu sumu, ale skoro som padol na r... keď mi zahlásil chlápek zo spoločnosti tú smiešnu sumu. Niet sa čomu čudovať, v Sýrii je všetko lacné a skoro žiaden turista. Je tam naozaj krásne aj keď mom. trochu prihorúco – doslovne aj obrazne. Za neuveriteľných 400 km vlakom – prvá trieda, sme zaplatili 240 Sýrskych libier na osobu, čo je asi 3 eura a 60 centov! Naše vlaky sa s tými Sýrskymi nedajú ani porovnávať. Sú to moderné vagóny, typovo podobné aké len pred nedávnom začala zavadzať ZSR. K tej doprave musím dodať jednu príhodu z Viedenského letiska – hneď po prílete som autobusu do BA mohol už len zamávať. Mali sme malé meškanie v Istanbule, takže sme nestihli spomínaný bus už stihnúť. Ale mali sme „šťastie“ za pol hoďku sa ojavil Slovak Lines. Cesta do BA stala necelých 8 Eur a Ujo autobusár si zaúčtoval za každú batožinu ešte po 1 eure :D. Podotýkam, že ten ušlí bus rakúskej spoločnosti stojí 6,60 Eur do BA aj keby si mal desať batožín :D A všetci poslušne zaplatili a nasledovali uja vodiča do vnútra autobusu :D ako také ovečky s lístočkami od batožiny v rukách. To v Sýrii ak ma chcel nejaký babrák o...píp, tak sme si trochu hlasnejšie povymieňali názory a hneď sme sa pochopili a spokojný sme boli obaja:D
č. 2
Damask a Ummajovská mešita:
1.1“YOU WILL SEE MANY THINGS, BUT ISLAM IS NOT LIKE THAT‘‘
Oslovil ma miestny mladík a priateľsky poklepal po pleci, vidiac môj záujem a obdiv pri vstupe do Ummajovskej alebo ‘’Veľkej mešity‘‘ ako jej miestny hovoria. Chvíľu som premýšľal o jeho slovách a možno pochopil aj zmyselJ práve preto že som už predtým navštívil tento úžasný chrám. Neskutočne uvoľnená atmosféra, ktorá pohltí nejedného turistu na nádvorí tejto prekrásnej stavby, prinúti každého zamyslieť sa nad toleranciou islamu v tomto svätostánku. Môžete tu vidieť bok po boku všetky islamské odnože pohromade, celé rodinky so svojimi ratolesťami pobehujúcimi hore dolu, takže to tam pôsobilo skôr ako detské ihrisko. Možno práve to mal na mysli miestny mladík, možno bol len pohoršený alebo dokonca patril medzi tých “nábožensky zapálenejších‘‘.
V každom prípade treba obdivovať náboženskú toleranciu na tomto mieste po celé tisícročie. Veľká Ummajovská mešita je spolu so Skalným chrámom v Jeruzaleme prakticky najstaršou zachovanou mešitou v jej pôvodnej podobe. Jej história sa siaha až do rokov 3000-900 pred n. l., keď tu Aramejci postavili chrám bohovi Hadadovi. Neskôr tu vystavali Rimania svätyňu Jupiterovi, a s nástupom kresťanstva ju v 4. storočí prestavali na chrám zasvätený Jánovi Krstiteľovi.
V r. 635 nastala pozoruhodná situácia, keď sa moslimovia spolu s kresťanmi dohodli že budú svoje bohoslužby vykonávať pod jednou strechou. Čo znie ušiam dnešného človeka neuveriteľne. Dialo sa tak po celých 70 rokov keď Chalíf Al-Walíd rozhodol z kostola vybudovať mešitu „ktorú nikto predtým ani potom nepostavil“ . Ponúkol Kresťanom finančné odškodné na postavenie si samostatného kresťanského chrámu. Prestavba Kostola Jána krstiteľa na mešitu bola dokončená v r. 715. Od vtedy ju možno obdivovať v takmer nezmenenej podobe dodnes. Záujemcovia histórie a architektúry si určite prídu na svoje.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára