Stopy islamskej - Tureckej kultúry na Slovensku

  Kto by mohol byť hlavným hrdinom príbehu z veľkým otáznikom?Samozrejme ani zdaleka Ľudovít Jagelonský - Český a Uhorský kráľ, ktorý zahynul pri Moháči 26. augusta 1526. Spolu s ním zahynulo na moháčskom poli mnoho iných osôb - vojvodcov, kráľovských úradníkov, až po tisíce bezmenných ľudí. Samozrejme nemôžme zabúdať Osmanských protivníkov.Turecká historiografia si nedala veľkú námahu overiť pravdivosť informácií a použitých historických reálií -  "veď ide len o film"- momentálne  tak populárny seriál, ktorému dali Turci prívlastok "historický" je úbohým paškvilom. Urážkou nielen našej, ale aj Tureckej histórie.Faktom je, že na území Slovenska sa podarilo zastaviť prenikajúcu moc Osmanskej ríše. Podľa názorov súčasnej verejnej mienky sa tu rozhodlo o osude celej strednej Európy. Objasnenie obdobia tureckej okupácie na území Slovenska teda patrí medzi dôležité úlohy nášho vedeckého výskumu.  Susedstvo s Osmanskou ríšou neznamenalo iba vojny a boje, ale bolo aj príčinou mnohých zmien hospodárskeho, politického, demografického aj náboženského charakteru. S osmanskou expanziou možno spájať aj veľké migračné pohyby v Uhorsku a na Balkáne. Na západnom Slovensku sa usadili Chorváti a Srbi utekajúci pred Turkami. Po vyhnaní Turkov nastalo zase veľké sťahovanie slovenského obyvateľstva najprv do vyľudneného pohraničia, potom aj južnejšie do centrálnych oblastí Maďarska a neskôr do bývalej Juhoslávie a Rumunska. Stopäťdesiat rokov tureckej okupácie a ohrozenia zanechalo hlboké stopy v duchovnej a hmotnej kultúre slovenského ľudu. Hoci si to vždy neuvedomujeme, môžeme ich pozorovať aj dnes.




Dnes už neexistujúci  Turecký Hrad Sobôtka